Podľa novej správy Európskeho dvora audítorov sa zaraďovanie na čiernu listinu nevyužíva účinne tak, aby sa zabránilo vyplateniu finančných prostriedkov EÚ jednotlivcom, podnikom alebo verejným organizáciám, ktoré sú zapojené do nezákonnej činnosti, ako sú podvody a korupcia. Európska komisia zaradila na čiernu listinu len veľmi málo mien a dôvodom sú nedostatky v mechanizmoch na identifikáciu tých, ktorí by nemali mať možnosť žiadať o finančné prostriedky EÚ. Navyše napriek tomu, že väčšinu výdavkov EÚ čerpajú členské štáty, nevyžaduje sa od nich, aby si zriadili systémy čiernych listín, a k ochrane finančných záujmov EÚ pristupujú rozlične. Takáto spleť mechanizmov vylučovania oslabuje celkovú účinnosť využívania čiernych listín a jej výsledkom je nerovnaká miera ochrany rozpočtu EÚ v jednotlivých častiach Európy.
Zaradenie na čiernu listinu – teda vylúčenie – je kľúčovým nástrojom, ktorý používajú vlády a medzinárodné organizácie na ochranu svojich financií. Od roku 2016 Komisia prevádzkuje systém včasného odhaľovania rizika a vylúčenia (EDES), jediný systém vylúčenia na úrovni EÚ, v ktorom sa označujú rizikové protistrany na vedomie osobám zodpovedným za povoľovanie výdavkov, ktoré Komisia riadi priamo alebo s partnermi. Systém EDES sa neuplatňuje v oblastiach, ako je poľnohospodárstvo a súdržnosť, ktoré spoločne riadia Komisia a členské štáty a tvoria podstatnú časť výdavkov EÚ.
„Zaraďovanie subjektov na čiernu listinu môže pomôcť zabezpečiť, aby sa finančné prostriedky EÚ nedostali do nesprávnych rúk. Čierna listina sa však nepoužíva účinne: pri vylučovaní subjektov uplatňujeme na úrovni EÚ a členských štátov zmes rôznych prístupov,“ uviedla Helga Berger, členka EDA zodpovedná za tento audit. „Na druhej strane príslušné údaje buď nie sú k dispozícii, alebo sa nepoužívajú na zostavenie čiernej listiny EÚ, čo oslabuje jej užitočnosť a odrádzajúci účinok. Systém je len taký dobrý ako informácie, ktoré sa doň vkladajú,“ dodala.