S cieľom preklenúť pretrvávajúce rozdiely v EÚ v oblasti výskumu a inovácie a dosiahnuť excelentnosť v zaostávajúcich krajinách Európska komisia uplatňuje osobitné opatrenia (známe ako „rozširujúce“ opatrenia), aby týmto krajinám poskytla lepší prístup ku kľúčovému financovaniu zo strany EÚ. V správe, ktorá bola dnes uverejnená, však Európsky dvor audítorov zistil, že skutočný posun vo veľkej miere závisí od národných vlád, ktoré musia stanoviť výskum a inovácie za prioritu, aby sa zvýšili investície a reformy. Rozširujúce opatrenia môžu len naštartovať pokrok týchto krajín, ale samy osebe nemajú dostatočnú silu na vytvorenie zmien potrebných vo vnútroštátnych ekosystémoch výskumu a inovácie.
Účasť na viacročných programoch EÚ v oblasti výskumu a inovácie je založená na excelentnosti, čo znamená, že sa vyberajú len najlepšie návrhy. V dôsledku toho výskumní pracovníci a inovátori z krajín s nízkou výkonnosťou – s menej rozvinutými ekosystémami výskumu a inovácie – čelia ťažkostiam pri súťaži so svojimi partnermi z krajín s lepšími výsledkami a menej často získajú miesta v programoch, čo zase obmedzuje potenciál ich krajín prekonať nedostatky v oblasti výskumu a inovácie. EÚ riešila tento začarovaný kruh zavedením opatrení na rozšírenie účasti na programe Horizont 2020 v období 2014 – 2020. Tieto opatrenia boli zamerané na 13 krajín, ktoré vstúpili do EÚ od roku 2004, plus Luxembursko a Portugalsko.
„S cieľom využiť potenciál EÚ a preklenúť rozdiely medzi inovačnými lídrami a priemernými inovátormi by výskumní pracovníci z celej EÚ mali mať možnosť využívať jej programy financovania,“ uviedla Ivana Maletić, členka EDA zodpovedná za túto správu. „Komisia pomáha krajinám s nedostatočnými výsledkami dobiehať, ale jej podpora nie je zázračnou pilulkou a môže pôsobiť len ako katalyzátor. Na prelomenie tohto začarovaného kruhu musia členské štáty v plnej miere zohrávať svoju úlohu.“