EÚ pohotovo prispôsobila svoje pravidlá so zámerom poskytnúť členským štátom väčšiu flexibilitu pri využívaní finančných prostriedkov politiky súdržnosti v reakcii na pandémiu COVID-19. Pridala tiež významné nové zdroje na financovanie ďalších investícií. Podľa novej správy Európskeho dvora audítorov sa však týmito opatreniami tiež zvýšil tlak na to, aby boli finančné prostriedky EÚ čerpané rýchlo a dobre. Audítori konštatujú, že opakované využívanie politiky súdržnosti na riešenie kríz môže viesť aj k tomu, že sa politika odchýli od svojho primárneho strategického cieľa, ktorým je znižovať rozdiely medzi regiónmi.
EÚ od začiatku roka 2020 prijala celý rad opatrení, ktoré mali riešiť problémy, ktoré priniesla pandémia ochorenia COVID-19. Svoju rolu hrala i politika súdržnosti, a to prostredníctvom rýchlej trojstupňovej reakcie, ktorá spočívala v zmenách pravidiel na programové obdobie 2014 – 2020. Za menej ako dva mesiace od vypuknutia pandémie v Európe prijala EÚ legislatívne opatrenia na mobilizáciu nevyužitých finančných prostriedkov prostredníctvom Investičnej iniciatívy v reakcii na koronavírus (CRII) a Investičnej iniciatívy v reakcii na koronavírus Plus (CRII+). Za menej ako rok schválila Pomoc pri obnove v rámci politiky súdržnosti a pri obnove území v Európe (REACT-EU), ktorá má slúžiť ako krátkodobý a strednodobý nástroj na nápravu dôsledkov krízy a opatrenia v oblasti obnovy.
„Reakcia EÚ uľahčila čerpanie finančných prostriedkov v oblasti súdržnosti a pomohla tak členským štátom vyrovnať sa s hospodárskymi ťažkosťami súvisiacimi s ochorením COVID-19, aj keď niektoré existujúce problémy sa môžu v dôsledku toho zhoršiť,“ uviedla Iliana Ivanova, členka EDA, ktorá viedla tento audit. „V každom prípade musíme ešte starostlivo vyhodnotiť, či je politika súdržnosti EÚ tým pravým rozpočtovým nástrojom na reakciu na krízu.“