Spolupráca medzi najvyššími kontrolnými inštitúciami (NKI) Európskej únie a Európskym dvorom audítorov sa uskutočňuje predovšetkým v rámci štruktúry kontaktného výboru. Táto štruktúra sa skladá zo samotného kontaktného výboru, ktorý tvoria predsedovia NKI EÚ a Dvora audítorov, z kontaktných osôb, ktoré tvoria aktívnu sieť profesionálnych kontaktov v celej Európe, a tiež z pracovných skupín, sietí a osobitných skupín pre špecifické oblasti auditu.
Základné informácie
Prvé zasadnutie predsedov NKI EÚ (vtedy EHS) sa konalo už v roku 1960. Od tej doby predsedovia NKI spolupracujú v rámci kontaktného výboru, ktorý plní úlohu fóra, na ktorom sa prerokúvajú otázky spoločného záujmu. Po zavedení vlastných zdrojov na financovanie rozpočtu EÚ koncom 60-tych rokov a následnom rozšírení úlohy Európskeho parlamentu v otázkach týkajúcich sa rozpočtu sa potreba nezávislého externého kontrolného orgánu pre EÚ stala čoraz zreteľnejšou. Kontaktný výbor sa v skutočnosti pričinil o zriadenie Európskeho dvora audítorov a vymedzenie jeho právomocí Bruselskou zmluvou v roku 1975, čo viedlo k vytvoreniu Európskeho dvora audítorov v roku 1977. V roku 1978 kontaktný výbor ponúkol členstvo Európskemu dvoru audítorov, ktorý sa tak stal jeho desiatym členom.
Od Rímskej zmluvy zaznamenala európska integrácia pokrok a spolu s ňou sa rozšírila aj úloha kontaktného výboru. V priebehu rokov sa spolupráca medzi NKI členských štátov EÚ a Dvorom audítorov organizačne dotvárala a získala inštitucionálne zabezpečenie. Táto skutočnosť je vyjadrená aj v európskych zmluvách, v ktorých je zmienka o takejto spolupráci postupne stále zjavnejšia.
V pôvodnom znení Zmluvy o ES sa uvádza, že Európsky dvor audítorov vykonáva audity v „súčinnosti“ s najvyššími kontrolnými inštitúciami členských štátov[1], v Amsterdamskej zmluve sa neskôr doplnilo, že „Dvor audítorov a vnútroštátne kontrolné orgány členských štátov spolupracujú v duchu dôvery, pričom si zachovávajú svoju nezávislosť“. V 18. vyhlásení záverečných ustanovení v Zmluve z Nice sa napokon Európsky dvor audítorov vyzýva, aby zriadil kontaktný výbor s NKI členských štátov (výbor v skutočnosti už existoval)[2].
Spolupráca medzi NKI členských štátov EÚ a Európskym dvorom audítorov nie je však len zákonnou povinnosťou, ale stáva sa skutočnou nutnosťou vyplývajúcou zo stále užšieho prepojenia kompetencií orgánov Spoločenstva a vnútroštátnych orgánov. V dôsledku rozsiahlej decentralizácie pri hospodárení s rozpočtom EÚ a delegovania právomocí na národné orgány členských štátov a prijímateľských krajín sa ťažisko kontroly finančných prostriedkov EÚ presúva na tieto krajiny. V Zmluve o ES sa preto vytvoril právny základ pre spoluprácu medzi Európskym dvorom audítorov a najvyššími národnými kontrolnými inštitúciami alebo inými kompetentnými národnými kontrolnými orgánmi. V praxi to znamená, že najvyššie národné kontrolné inštitúcie poskytujú audítorom Dvora audítorov podporu a logistické zázemie, ako aj špecifické znalosti o kontrolovanej oblasti.
Spolupráca s NKI kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajín
Kontaktný výbor podporuje a umožňuje spoluprácu medzi NKI kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajín a NKI členských štátov EÚ prostredníctvom niekoľkých iniciatív, pričom väčšina z nich prebieha v rámci siete tvorenej NKI kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajín a Dvorom audítorov. Okrem účasti predsedov týchto NKI na zasadnutiach kontaktného výboru v úlohe pozorovateľov spoločná pracovná skupina pre audítorské činnosti, ktorá nadväzuje na prácu bývalej pracovnej skupiny kontaktného výboru pre kandidátske krajiny, podporuje praktickú spoluprácu v malom rozsahu.
Spolupráca s medzinárodnými organizáciami
Zástupcovia EUROSAI, európskej organizácie zastrešujúcej najvyššie kontrolné inštitúcie, a celosvetovej organizácie INTOSAI sa zúčastňujú na zasadnutiach kontaktného výboru a môžu informovať o svojom rozvoji a plánoch do budúcnosti. Ďalším príkladom spolupráce s EUROSAI sú spoločné vzdelávacie podujatia a účasť členov EUROSAI na multilaterálnych aktivitách v rámci kontaktného výboru. Jednotlivé NKI z kontaktného výboru sa okrem toho tiež podieľajú na aktivitách, ktoré organizuje EUROSAI a INTOSAI.
[1] V článku 188c.3 Zmluvy o ES sa uvádzalo, že „kontrola v členských štátoch sa vykonáva v súčinnosti s národnými kontrolnými inštitúciami, a ak tieto nemajú potrebnú právomoc, s príslušnými národnými správami". Po schválení Amsterdamskej zmluvy sa táto formulácia dostala do článku 248.3.
[2] V 18. vyhlásení sa uvádzalo, že: „Konferencia vyzýva Dvor audítorov a národné kontrolné inštitúcie, aby zlepšili rámec a podmienky vzájomnej spolupráce pri zachovaní vlastnej autonómie. Na tieto účely môže predseda Dvora audítorov zriadiť kontaktný výbor pozostávajúci z predsedov národných kontrolných inštitúcií“.