Dlhodobá nezamestnanosť môže mať vážne dôsledky tak pre nezamestnané osoby, ako aj pre rast a verejné financie. Podľa správy uverejnenej Európskym dvorom audítorov však opatrenia, ktoré sa prijímajú proti dlhodobej nezamestnanosti, nie sú dostatočne cielené. Od roku 2014 EÚ prostredníctvom Európskeho sociálneho fondu (ESF) financovala viaceré opatrenia na podporu prístupu k zamestnaniu. Tieto opatrenia ESF však neboli vždy prispôsobené tak, aby riešili konkrétne potreby dlhodobo nezamestnaných. Podľa odporúčaní audítorov by Európska komisia mala trvať na tom, aby členské štáty prostredníctvom novej podpory ESF+, ktorá sa bude vzťahovať na obdobie rokov 2021 – 2027, uplatňovali individualizovaný prístup na pomoc pre dlhodobo nezamestnaných. V odporúčaniach audítorov sa uvádza ja to, že Komisia by mala vyhodnotiť účinnosť opatrení týkajúcich sa „prístupu k zamestnaniu“, ktoré sú zamerané na dlhodobo nezamestnaných.
„Dlhodobá nezamestnanosť ovplyvňuje aj našu sociálnu štruktúru. Ľudia bez práce sú vystavení vyššiemu riziku chudoby, sociálneho vylúčenia a dokonca i zdravotných problémov,“ vyhlásil Lazaros S. Lazarou, člen Európskeho dvora audítorov, ktorý zodpovedá za správu. „Zistili sme, že opatrenia financované z EÚ sa dosiaľ dostali k mnohým dlhodobým uchádzačom o zamestnanie, tie však neboli osobitne navrhnuté pre nich. Pandémia ochorenia COVID-19 môže navyše problém dlhodobej nezamestnanosti zhoršiť. Podľa nás by bolo lepšie v prípade všetkých dlhodobo nezamestnaných uplatniť individualizovaný prístup v rámci národných aktívnych politík trhu práce“.